Pri 80. výročí konca druhej svetovej vojny prinášame príbehy, reportáže a témy, ktoré približujú jednu z najzásadnejších udalostí dejín. Sledujte sériu článkov Výročie konca druhej svetovej vojny, ktorá zachytáva minulosť s odkazom pre súčasnosť.
Druhá svetová vojna odštartovala 1. septembra 1939 približne o 4:45 h ráno. Práve vtedy hitlerovské Nemecko zaútočilo od Baltického mora na piesočnatý cíp Westerplatte pri poľskom prístavnom meste Gdaňsk. Zhruba o 15 minút neskôr, teda asi o 5:00 h ráno, na Poľsko z juhu zaútočili aj Slováci - v tom čase jediný spojenec nacistov v ťažení proti Poľsku.
Už o tri dni po začiatku vojny hlásili slovenskí vojaci dobytie poľských území, o ktoré Slovensko prišlo koncom roka 1938. Poľsko si po deľbe Československa mníchovským diktátom z krajiny odkrojilo zhruba 200 kilometrov štvorcových s asi 4-tisíc obyvateľmi. Šlo napríklad o dediny a osady Suchá Hora, Hladovka, Tatranská Javorina a Podspády spolu s časťou Belianskych Tatier.
Za útokom slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu sa ukrývalo viacero dôvodov. Patrili medzi ne aj v tom čase rozdúchavané protipoľské nálady v spoločnosti či krivda, ktorú Slováci pociťovali kvôli územným ústupkom z minulosti.
Medzi prvou a druhou svetovou vojnou totiž Poľsko získalo časť Oravy a Severného Spiša so slovenskými obyvateľmi, a silou si nárokovalo aj Vysoké a Belianske Tatry. Pocit krivdy umocňovala tiež skutočnosť, že pôvodné slovenské obyvateľstvo vystavovali na anektovaných územiach často násilnej polonizácii.
Poľsko napadla poľná armáda Bernolák
Autor Martin Lacko v jednej z publikácií Ústavu pamäti národa s názvom Proti Poľsku pripomína, že s napadnutím Poľska 1. septembra 1939 je neodmysliteľne spätá aj Slovenská republika. Na strane hitlerovského Nemecka sa zúčastnila vojnového ťaženia, hoci bez oficiálneho vyhlásenia vojny svojmu severnému susedovi. Slovensko stálo v pozícii „vedľajšej vojnovej strany“, keďže hlavnej krajine vedúcej vojnu – Nemecku – poskytlo svoje územie na ťaženie a pomocné vojenské jednotky.